Národné vlády krajín V4 od tzv. utečeneckej krízy v rokoch 2015-2016 politizovali utečeneckú tému často reštriktívnym spôsobom. Prístupom k ich integrácií na vlastnom území sa ale významne líšia. Rovnako ako rozmanité politické prostredie každej príslušnej krajiny, ktoré sa odráža v množstve rôznorodých vládnych konšteláciách v krajoch, mestách a obciach, ponúka potenciál na udržanie a rozvoj nevyhnutných integračných politík aj tam, kde vlády vo svojej úlohe zlyhávajú. Analýza pripravená tímom odborníkov a mimovládnych organizácií zo štátov V4 – Menédek (Maďarsko), Člověk v tísni (Česká republika), IPA (Polsko) a Marginal (Slovensko) sa tak snažia zmapovať možnosti a limity, ktoré miestne samosprávy v tejto role môžu mať.

Autori v štyroch kapitolách vykresľujú obraz situácie v jednotlivých národných kontextoch. Česká časť vyzdvihuje vo V4 ojedinele proaktívnu úlohu národných inštitúcií na lokálnej úrovni pri riešení potrieb držiteľov medzinárodnej ochrany, a to buď prostredníctvom cielených programov (Štátny integračný program), alebo politík, ktoré zahrňujú držiteľov medzinárodnej ochrany do širších, na cudzincov orientovaných nástrojov (Centrá na podporu integrácie cudzincov). Vedľa toho disponuje strategickým rámcom a inštitúciami, ktoré umožňujú, financujú a povzbudzujú miestne samosprávy, aby sa zapojili do vymýšľania a realizácie lokálnych politík.

Stále relatívne nedostatočné financovanie, podpora a zodpovedajúce zákonné povinnosti na strane obcí (spolu s dostatočnými finančnými a personálnymi prostriedkami) viacmenej ponechávajú rozvoj miestnych prístupov na (často chýbajúcej) politickej vôli, vynaliezavosti a iniciatíve samospráv. Príkladom dobrej praxe je v Českej republike sú najmä aktivity v Prahe a Brne. Je takisto zrejmé, že s ohľadom na malé množstvo utečencov v krajine, pochádzajú najväčšie prínosy pre rozvoj lokálnych integračných politík z reflexie, že to sú v prvom rade potreby cudzincov všeobecne, ktoré vyžadujú systematické riešenia pre zachovanie sociálneho zmieru v spoločnosti.

V Poľsku sú pre integráciu lokálne samosprávy kľúčové, v Maďarsku majú stále menší priestor. 

Naproti tomu kapitola venovaná Maďarsku ukazuje, že kvôli centralizačným opatreniam a silným protiimigračným náladám národnej vlády môžu maďarské obce uplatňovať svoje právomoci v stále sa zmenšujúcemu priestoru, pričom vo vlastných iniciatívach čelí výrazným politickým prekážkam. Miestne samosprávy majú viacmenej právomoc vytvárať lokálne stratégie a spúšťať i rôznorodé integračné projekty. V Budapešti tak mohli byť zrealizované dielčie aktivity, ale prijatie rozsiahlejšej integračnej stratégie stroskotalo práve z politických dôvodov. Implementované integračné politiky tak zostávajú doposiaľ nejednotné, obmedzené v dobe trvania a fakticky závisia na iniciatíve nevládnych aktérov: miestnych kancelárií medzinárodných organizácií a neziskových organizácií. 

V Poľskom kontexte je zapojenie lokálnych samospráv základným kameňom v procese integrácie utečencov, pretože cielená integračná podpora je financovaná a implementovaná miestnymi orgánmi a inštitúciami. Absencia národnej stratégie a nedostatok verejného financovania a vyškoleného personálu viacmenej vytvára predpoklad pre štrukturálnu závislosť obcí a miest na ad hoc projektoch, prevažne financovaných z fondov EU. Podobne ako v Českej republike je dobrá prax na komunálnej úrovni spojená s rozvojom politík týkajúcich sa všeobecne definovanej skupiny migrantov. Tieto politiky sa pritom opierajú o princípy kultúrnej diverzity a odstraňovaniu diskriminácie. Za pozoruhodnú možno označiť sub-regionálnu sieť 56 obcí v Pomoransku, ktorá v roku 2020 spoločne vytvorila dokument definujúci minimálne štandardy integrácie. Napriek tomu je väčšina programov, ktoré sú priamo zamerané na zlepšenie integrácie držiteľov medzinárodnej ochrany, poskytovaná samotnými neziskovými organizáciami alebo v rámci ich partnerstva s miestnymi samosprávami.     

Rovnosť „na papieri“ pre integráciu nestačí

Národné strategické dokumenty, ktoré vyzývajú miestnych aktérov k vytváraniu integračných stratégií, existujú rovnako aj na Slovensku, hoci doposiaľ len Košický kraj a niekoľko obcí také dokumenty pripravili (ale doposiaľ ich neimplementujú). Kapitola podrobne analyzuje zapojenie obcí v oblasti bývania, sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a jazykového vzdelávania.  

Najmä oblasť bývania vykazuje rozpor medzi pokročilejšími právnymi ustanoveniami a faktickú implementáciou, a to ako z hľadiska zákonom stanovenej podpory zo strany štátu smerom k obciam, tak aj s ohľadom na lokálne dodržiavanie ducha zákona. Pre situáciu na Slovensku sú charakteristické viaceré z vyššie diskutovaných problémov a rovnako ako v iných krajinách V4, miestna dobrá prax často závisí na lokálnej iniciatíve, financovaní EU a partnerstvách zahrňujúcich mimovládne organizácie.

Hoci je v veľa ohľadoch situácia v každej z krajín V4 odlišná, autorský tím predkladá súbor všeobecných doporučení. Tvorcovia politík v miestnych samosprávach by si mali byť vedomí, že „rovnosť na papieri“ držiteľov medzinárodnej ochrany v právnych predpisoch nestačí k ich úspešnej integrácii. Je preto dôležité mať stratégie a akčné plány na miestnej úrovni zamerané všeobecne na cudzincov, ktoré rovnako identifikujú body, kde je potrebné sa zaoberať témami špecifickými pre utečencov. Rovnako tak je ale potrebné zohľadniť potreby držiteľov medzinárodnej ochrany v ostatných politikách na úrovni miest a obcí. Z tohto dôvodu je doporučené zriadenie interdisciplinárnych poradných orgánov. Hlas obcí a miest ale musí byť tak viac počuť, a to ako na národnej úrovni, tak i na úrovni EU, kde sa integračné politiky vytvárajú. Jedná sa totiž práve o obce, ktoré ich nielen implementujú, k čomu potrebujú adekvátne prostriedky a podporu, ale sú tiež faktickými miestami sociálnej integrácie. S ohľadom na to je vítaná spolupráca siete miest a obcí krajín V4 za účelom zdieľania dobrej praxe, vzájomnej podpory a posilnenia ich hlasu.     

Na stiahnutie:

Úloha miestnej samosprávy pri integrácii držiteľov medzinárodnej ochrany v krajinách V4:

the-role-of-local-governments-in-the-integration-of-refugees-in-the-v4-countries

Kontakt:                                                                                         

Tomáš Bauer

koordinátor projektu V4/NIEM

Marginal

gsm: +421 948 900 792

e-mail: bauer.marginal@gmail.com

Publikácia je spolufinancovaná z International Visegrad Fund v rámci projektu “V4NIEM 2020-2021: Towards common advocacy on integration”, ktorý je ko-financovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Misiou fondu je rozvíjať udržateľnú regionálnu spoluprácu v Strednej Európe.

www.forintegration.eu

Donor nezodpovedá za obsah ani za použitie informácií. Za obsah a vyjadrené názory nesú výlučnú zodpovednosť autori.