on 26. júna 2019
Národná a súhrnná porovnávacia správa vznikla v rámci projektu V4NIEM: Visegrad Countries National Integration Evaluation Mechanism porovnaním jednotlivých národných správ krajín V4. Správu za Slovensko aj porovnávaciu správu si môžete stiahnuť nižšie.
Počet utečencov, ktorí získali v krajinách V4 medzinárodnú ochranu zostáva naďalej nízky. Na Slovensku je ich len 0,01 % z celkového počtu obyvateľstva, prechádzajú prísnou azylovou procedúrou, stretávajú sa s neprijatím domáceho obyvateľstva a tí o nich nemajú dostatok informácii.
Počet osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v krajinách V4 stagnuje. Na Slovensku ich bolo ku koncu roka 2018 s evidovaným pobytom 448. Výrazne sa znížil počet žiadateľov o azyl, a to najmä v Poľsku a Maďarsku. Na Slovensku bolo v roku 2018 spolu 178 žiadostí o azyl, pričom najviac žiadateľov o azyl pochádzalo z Afganistanu, Jemenu, Iránu, Azerbajdžanu a Iraku. Tieto a ďalšie zistenia sú súčasťou druhej komparatívnej správy o žiadateľoch o azyl a osobách s udelenou medzinárodnou ochranou v krajinách V4, ktorú dnes zverejnila organizácia Člověk v tísni v rámci projektu V4NIEM: Visegrad Countries National Integration Evaluation Mechanism v spolupráci s mimovládnymi organizáciami z Maďarska (Menedék), Poľska (IPA) a Slovenska (Marginal). Správa tiež porovnáva postoje verejnosti k utečencom a migrantom, úroveň povedomia verejnosti a mechanizmy dostupné pre integráciu osôb s medzinárodnou ochranou.
Zatiaľ, čo celkový počet osôb s medzinárodnou ochranou v krajinách V4 stagnoval, počet žiadostí o azyl sa výrazne znížil v Poľsku a Maďarsku – od roku 2016 o cca 70% v Poľsku a o 95% v Maďarsku. Z hľadiska zloženia občianstva žiadateľov o azyl najväčšia zmena nastala v Česku a na Slovensku: V Slovenskej republike boli v roku 2018 na rozdiel od roku 2016 medzi piatimi najčastejšími občianstvami žiadateľov o azyl aj štáty Jemen a Azerbajdžan, ktoré predtým absentovali.
Podľa Eurobarometra vo verejnosti naďalej pretrvávajú prevládajúce negatívne nálady voči cudzincom žijúcim v krajinách V4, ktorí pochádzajú z krajín mimo EÚ. Menšiu zmenu smerom k pozitívnejším názorom možno pozorovať v Maďarsku a na Slovensku, ale ďalšie zhoršenie postojov je aj v Českej republike a v Poľsku. Dá sa povedať, že v rámci EÚ je v krajinách V4 menej častý osobný kontakt s cudzincami a čím je nižšia informovanosť verejnosti o otázkach migrácie a integrácie, tým negatívnejšie sú postoje obyvateľstva voči migrantom a utečencom. V krajinách V4 sa viac ako polovica obyvateľstva cíti byť v tejto oblasti nedostatočne informovaná, na Slovensku je to 76 % obyvateľstva. Relatívny nedostatok vedomostí sa prejavil v neschopnosti respondentov odhadnúť správny podiel prisťahovalcov z krajín mimo EÚ na celkovom počte obyvateľov v rámci príslušných krajín: občania Poľska a Slovenska prekročili so svojimi odhadmi realitu desaťkrát.
„Skutočnosť, že občania krajín V4 preceňujú počet cudzincov z krajín mimo EÚ žijúcich v ich krajinách tak výrazne ukazuje, ako málo má naša predstava čo do činenia s realitou, a koľko úlohy zohrávajú médiá a politický diskurz pri vytváraní verejnej vedomosti “, uviedol Ondřej Novotný, koordinátor projektu V4 / NIEM z organizácie Člověk v tísni.
Porovnávacia správa tiež porovnáva národné integračné mechanizmy osôb s medzinárodnou ochranou, a to nielen medzi krajinami V4, ale aj medzi 14 vybranými štátmi EÚ. Jedným z jeho zistení je, že napriek tomu, že vyšehradské krajiny majú často potrebnú legislatívu v mnohých oblastiach integrácie, jej účinnosť zaostáva – často kvôli zlej implementácii v praxi, nízkej informovanosti poskytovateľov verejných služieb a širokej verejnosti, či neochote občanov prijímať cudzincov, čo sťažuje integráciu migrantov a osôb s medzinárodnou ochranou. Na Slovensku doposiaľ nebol prijatý Štátny integračný program, ktorý by systematicky riešil integráciu osôb s medzinárodnou ochranou. Správa sa venuje niektorým najzávažnejším problémom v oblasti integrácie, a to najmä finančnému a sociálnemu zabezpečeniu osôb s poskytnutou medzinárodnou ochranou a problematike v oblasti ich bývania.
Správa napokon prináša pokračovanie príbehu „kvót“, ktoré v posledných rokoch výrazne ovplyvnili diskusiu v otázkach týkajúcich sa utečencov a migrácie v krajinách V4. Zameriava sa tiež na kritický pohľad na „nové“ témy, ktoré postupne nahrádzajú alebo dopĺňajú otázku kvót v jej dominantnom postavení v každom štáte, napríklad otázka ochrany vonkajších hraníc alebo pomoci v krajinách pôvodu.
Projekt V4NIEM: Visegrad Countries National Integration Evaluation Mechanism sa zameriava na hodnotenie integračných politík a zlepšenie integrácie utečencov a osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v krajinách V4. Cieľom projektu je najmä vytvorenie siete odborníkov na základe pravidelných stretnutí za účelom hodnotenia integračných politík v krajinách V4, zdieľanie a výmena informácií a dobrej praxe medzi projektovými partnermi. Projekt sa realizuje sa v období od 1.1.2017 do 30.9.2019 a je financovaný prostredníctvom Visegrad Fund. Donor nezodpovedá za obsah ani za použitie informácií. Za obsah a vyjadrené názory nesú výlučnú zodpovednosť autori.